Ahoj, tak
hrajete už řadu let mohl by jsi nám prozradit jak to všechno začalo?? Trochu
nám kapelu přestavit a něco na ni prásknout …..
Kdo přišel
s nápadem založit kapelu Zonu A a
jak jste přišli na název?
Zóna A
vznikla na jar 1984 spojením dvoch členov skupiny Paradox a dvoch členov kapely
Ex-Tip. Nápad na to spojenie som dostal ja :) Názov kapely mal byť pôvodne
ANTIZÓNA, ale
to nám na národnom výbore neprešlo, pretože sa báli, že to znamená
ANTI(komunistická)ZÓNA. Tak sme to skrátili najskor na A-ZÓNA,
ale rýchlo
sme to áčko prehodili na koniec.
Váš první
projekt byla kapela „PARADOX“ proč jste ukončili činnost?
Paradox hral
od roku 1980, ale gitarista Leďo nebol spokojný s hrou bubeníka,
chcel hrať
s Ozim z Ex-Tipu, tak sme Paradox po štyroch rokoch rozpustili.
Spolupracovali
jste s nahrávací společností EMI/MONITOR a přešli jste k INFLAGRANT
RECORDS proč? Která společnost je lepší a která horší a v čem??
My sme už
predtým spolupracovali aj so štátnym vydavateľstvom Opus, aj s ANK
Petra Ružičku, Monitor bolo už naše tretie vzdavateľstvo.
Spočiatku
bola tá spolupráca veľmi dobrá, ale potom nastali u nich personálne zmeny,
zatvorili svoju bratislavskú pobočku, tak sme sa rozhodli, že si veci budeme
vydávať sami. Veľke vydavateľstvo ako je EMI, je lepšie v tom, že kapele
urobí dobré promo a má oveľa vačšiu distribučnú sieť. Na druhej strane si ale
nechá veĺkú časť peňazí a kapele dá len omrvinky. Keď si robíš všetko sám, tak
prachy zostávajú doma a máš všetko pod kontrolou.
Nedávno jste
natočili videoklip „Prečo to tak vždycky skončí“ Můžeš nám prozradit o čem klip
je a kdo ho točil??
Je to
animovaný klip a vymyslel ho náš kamarát, spisovateľ a scenárista Agda Bavi
Pain, ktorý mal prsty už aj v minulom klipe „Bratislavské dievčatá“. Je o
koncoch a začiatkoch a pôvodnu ideu pesničky, ktorá je o začiatkoch a koncoch
ľúbostných vzťahov, sa Agdovi podarilo posunúť ďalej, do trošku širších
súvislostí.
Hrajete už 25
let což je luxusní doba…pocítili jste na scéně nějakou změnu? Případně jakou?
Samozrejme,
že zmeny pociťujeme. Hranie za komunistov bolo veľmi obtiažne.
Kvôli rôznym
zákazom a reštrikciám sme aj vyše roka nemohli vôbec hrať.
Nemohli sme
vycestovať ani do socialistického Polska, policajti nám zabavili
pasy. Každý
koncert, čo sa nám podarilo odohrať, sme vlastne vnímali ako také
naše malé
víťazstvo v boji s tým hrozným režimom. Niektoré koncerty boli
zákazané, po
iných nás zobrali na políciu, vypočúvala nás Štb…No a dnes
si možeme
hrať v podstate čo chceme. Druhým veľkým rozdielom sú peniaze,
že vtedy sme
si museli platiť všetko sami, aj dopravu. No a dnes
dostaneme za
koncert aj slušne zaplatené. Ale pre mňa najdôležitejšie rozdiely sú
v tom, že za komunistov sa na koncertoch väčšinou nesmelo piť a na
koncerty
chodilo
strašne málo dievčat. No a dnes je na našich konceroch piva aj dievčat hojne,
tak je to úžasné.
Základ toho
textu som vymyslel ešte niekedy v roku 1984, alebo 1985, ale potom
pár rokov
ležal v šuflíku, lebo som ho nevedel dokončiť. Nechcel som aby ten text
vyznieval
nejak extra proticigánsky. Mal to byť text kritizujúci najmä vtedajšiu vládnu
politiku, ktorá cigáňov jednoznačne zvýhodňovala. Do výslednej podoby ho
v roku 1988 dotvoril náš vtedajší akordeonista Elvis (dnes spevák
Karpiny). Pesnička sa hneď po zaradení do repertoáru stala veľkým hitom, ale na
prelome rokov 1990/91 sme ju prestali hrávať, pretože v tej době sa
začala, dovtedy jednotná punkovo-skinheadská, scéna deliť a radikalizovať na
ultraľavicu a ultrapravicu a na našich koncertoch sa začali objavovať prívrženci z obidvoch strán
spektra a robiť problémy.
Hľadali v tej pesničke niečo, čo tam nie je.
Plánujete do
budoucna nějakou novou desku, video nebo
nějakou změnu?
Novú platňu
by sme radi vydali na budúci rok, máme zatiaľ nejakých 7-8
pesničiek,
tak musíme ešte zamakať. Radi by sme aj konečne vydali nejaké
DVD mapujúce
našu históriu. Veľká zmena sa chystá v našom image,
bubeník Tuleň
si plánuje nechať narásť fúzy.
Jaké kapely
Vás po hudební i textové stránce ovlivnili nejvíce??
Prvého
dvorného skladateľa Leďa (hral u nás 1984-2002) ovplyvnili najmä
Sham 69,
Clash, Adicts a Elvis Costello. Reva, ktorý prebral skladateľské žezlo
po ňom, len
jediná kapela – Ramones. Moje texty ovlivnili najviac určite Adicts,
Ramones a
Boys.
Co nejhoršího
i nejvíce potěšujícího se Vám přihodilo na koncertě a kde to bylo?
Najväčším
nešťastím pre mňa je, keď nie sú na koncerte vpredu žiadne baby. Našťastie sa
nám to ale už dlho nestalo. Samozrejme ani zakomplexovaní kreténi, ktorí čím sú
hlúpejší, tým hlasnejšie sa snažia strhnúť na seba pozornosť, nie sú na
koncerte žiadne terno :) Najviac ma poteší, keď je vpredu veľa pekných dievčat,
ale šťastní sme boli aj keď sme si zahrali a pokecali s našimi hrdinami –
Adicts a Boys. Naposledy nás potešil Captain Sensible, keď sme na festivale Pod
Parou, hrali pred Damned. Prezliekali sme sa po koncerte pri aute, keď sa zrazu
objavil, gratuloval nám a hovoril, že miluje takúto hudbu – power & melody.
Chcete dodat
něco na závěr? Někoho pozdravit, poděkovat, poslat někoho do prdele…
Na záver by
som chcel pozdraviť všetkých čitateľov, ktorí si tento múdry rozhovor prečítali
až do konca a poďakovať im za trpezlivosť.